História
Alhambra je to dedičstvo moslimskej kultúry, ktoré prišlo na Pyrenejský poloostrov v roku 711, známa ako Al-Andalus. Neskôr sa rozdelila na na viaceré samostatné kráľovstvá a skupiny. Jedný zkráľovstviev bolo aj Granadské Kráľovstvo, kde boli dve dynastie kráľov: la zirí s 4 emirmi a la nazarí s mnohými sultánmi. Boli prvými, ktorí v Granade zriadili aktuálne mesto Granada,tak aby bolo zásobené vodou a pôdou na obrábanie.
Alhambru začali stavať v roku 889. Spočiatku nežili priamo v nej ale v časti zvanej Albaicín. Neskôr ostala opustená a ta povediac ignorovaná po dobu dvoch storočí.
V 15. storočí sultán Yusuf I (z dynastie nazarí) ju dal vyzdobiť a zmenil na hlavný palác. Toto obdobie bolo dekoratívnym obdobím Alhambri, a taktiež Granada sa stala hlavným moslimsým mestom kráľovstva Nazarí. Nemôžeme zabudnúť, že to bol palác, no nielen to Alhambra bola tiež pevnosťou a starým mestom, mestskou štvrťou. Od momentu ako prejdete bránou Puerta de las Granadas, tak sme v oddelenom meste od Granady, so svojimi vlastnými zákonmi a svojím vlastným vedením.
Brána Puerta de las Granadas je renesančného štýlu a bola postavená Pedrom Machuca. Volá sa preto tak, lebo na nej môžeme vidieť granátové jablká, čo je symbol mesta Granada. Skladá sa z troch oblúkov ( stredný je najväčší, znázorňuje víťazstvo). Každý z nich naznačuje jednu cestu.
Granadské Kráľovstvo Nazarí išlo do Cabo de Gata, cez Gibraltar a taktiež zahŕňalo provincie ako Alméria, Granada, Málaga y časť Cádizu a a Jaénu. Nebolo to avšak až také silné kráľovstvo, ako napríklad Córdoba. Bolo pod úplnou nadvládou kresťanského územia. Od začiatok museli platiť vysoké dane kresťanskej korune, ktorá hľadala spojenie na zabezpečenie stability kráľovstva.
Napriek vojenským ťažkostiam, to bolo kráľovstvo veľmi bohaté na intelektuálov,spisovateľov, umelcov a mysliteľov. V 15. storočí začalo mesto Granada prijímať moslimských obyvateľov v zhľadom na kresťanské dobývanie.
Napokon v roku 1492 prišlo k dobytiu Alhambry Izabelou Kastílskou a Ferdinandom Aragónskym, tzv. Reyes Católicos a z Alhabry sa stala Casa Real. Reyes Católicos prekvapili jej krásou, kôli rekonštrukcii si zavolali maurských a moslimských pokrstených, tým ktorým sa dovoľovalo zostať v Granade. Počas tohto obdobia sa Alhambra veľmi zmenila, a to preto aby sa zmenila na kresťanskú éru.
V roku 1526 sa Carlos V. zamiloval do Alhambry a postavil tam svoj palác.
Nasledujúce storočia boli pre Alhambru tragické. V roku 1812 prišla napoleonská invázia a francúzske vojská zmenili na kasárne. Počas svojho odchodu chceli vyhodiť do vzduchu ako napríklad del Agua alebo Siete Cielos. Legenda hovorí, že mnoho ostatných sa zachránilo len vďaka jednému statočnému obyvateľovi Granady, ktorý zneškodnil výbušniny v poslednej chvíli.
Počas 18. a 19. storočia bola Alhabra úplne opustená y okupovaná ľuďmi z nižších sociálnych skupín. V 19. storočí začal turistický záujem o Alhambru. A tak sa začínajú vyrábať aj prvé suveníry. Každý kto navštívil Alhambru si priniesol malú kachličku, tzv. azulejo alebo sadrový výrobok, tzv. yesería. Napokon v roku 1870 bola vyhlásená za národnú pamiatku a od vtedy prešla reštaurátorským procesom. Tie avšak boli často prerušované pre nedostatok financií.
V 20. storočí sa Leopoldo Torres Balbás zapojil do rekonštrukcie a urobil preto všetko aby vrátil Alhambru do pôvodného stavu.
